Branislav Mišura
Naučná
v Rku od PS 2024
Podcast Dekadent
Epizody
46
Články
0
Podcasty s Branislav
Dekadent - dejiny vedy a jedu
MDMA a spol. | Dekadent
Hlavným hrdinom najnovšej časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu bude americký chemik Alexander Shulgin, ktorý pripravil a na sebe otestoval niekoľko stoviek nových psychoaktívnych látok. Budeme hovoriť o jeho sériách molekúl s názvami ako "magický pol tucet" alebo "desať klasický dám". Okrem toho sa zameriame na najznámejší empatogén – MDMA, známu tiež ako extáza.Ako istý zvukový technik predávkoval San Francisco?Čo je "diétna kola medzi psychedelikami"?Aká droga má vo vzorci "Brno"?Prečo 200 psychiatrov zažalovalo americký protidrogový úrad?Ako tajný projekt CIA zabil profesionálneho tenistu?
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Meskalín a spol. | Dekadent
Niektoré látky podobné amfetamínom majú skôr halucinogénny, než stimulačný efekt, iné zas ovplyvňujú emócie a empatiu. V najnovšej časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu sa pozrieme na tie z nich, ktoré môžeme nájsť v rastlinách, napríklad na meskalín z kaktusov.Ktorý strom údajne zavoňali Kolumbovi muži skôr než uvideli americkú pevninu?Ako prispela silica z muškátového orecha k rozvoju chémie?Prečo francúzskeho filozofa Jean-Paul Sartra prenasledovali obrovské kraby?Ktoré slávne literárne diela inšpiroval meskalín?
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Amfetamíny 2 | Dekadent
V najnovšej časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu sa bližšie pozrieme na dva najviac užívané syntetické stimulanty: amfetamín (speed) a metamfetamín (pervitín). Od ich objavu uplynulo niečo vyše storočia a za ten čas si získali mnoho fanúšikov medzi umelcami, vedcami, či politikmi. Zohrali tiež významnú úlohu v 2. svetovej vojne a ďalších konfliktoch. Napriek nežiaducim účinkom a riziku vzniku závislosti sa dodnes používajú v medicíne. Kto bol Dr. Feelgood?Čo znamená názov kapely Motörhead?Prečo sa o mesiac zdržal vývoj matematiky?Aká droga je populárna medzi členmi ISIS?Ako používala amfetamín ŠTB?
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Amfetamíny | Dekadent
Amfetamíny patria medzi najpopulárnejšie stimulanty. Napriek tomu, že v prírode sa nevyskytujú, im podobné látky áno. V najnovšej časti podcastu Dekadent - dejiny vedy a jedu sa bližšie pozrieme na dve rastliny, ktoré ich obsahujú: chvojník a katu. Kým z chvojníka bol získaný “praotec” všetkých amfetamínov - efedrín, z účinných látok katy sú odvodené nechválne známe “bath salts”. Hovoriť budeme aj o adrenochróme, ktorý je obľúbený predovšetkým v rôznych konšpiračných teóriách.Aký je rozdiel medzi účinkom amfetamínov a kokaínu?Prečo majú amfetamíny obvykle slabší účinok na ženy než na mužov?Čo je to “hormón zamilovanosti”?Vyrába sa adrenochróm z detských mozgov?Aký stimulant sa nachádza v nezrelých pomarančoch?Na akej droge údajne počali rodičia proroka Zarathustru?
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Kofeín | Dekadent
Okrem kávy a čaju sa kofeín nachádza v približne 150 ďalších rastlinách. Odkedy ho ľudstvo pozná, mal skalných fanúšikov aj zarytých odporcov, ktorí sa jeho konzumáciu pokúšali zakázať. V najnovšej časti podcastu Dekadent – dejiny vedy a jedu sa dozviete:Čo znamená: Buckfast - gets you fucked fast? Prečo pápež odmietol zakázať pitie kávy? Ktorý spisovateľ vypil najviac kávy v dejinách? Z výkalov ktorých zvierat (okrem cibetky) sa vyrába luxusná káva? Ktorý kráľ sa rozhodol popraviť dvoch väzňov kávou a čajom? Kde sa čajové listy jedia ako šalát? Koľko stál čaj nahádzaný do mora pri “Bostonskom pití”? Prečo je v móde šnupanie kakaa? Ako “čajová lobby” odradila ľudí od konkurenčnej rastliny?
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Tabak | Dekadent
Tabak užíva približne každý piaty dospelý človek na svete. Pre mnohé domorodé kultúry však nejde len o bežnú látku, ale o posvätnú rastlinu s významným miestom v rituáloch aj tradičnej medicíne.V Európe sa dnes väčšina tabakových výrobkov vyrába z jediného druhu – tabaku viržínskeho. Vo svete však existuje množstvo ďalších. Napríklad pituri, tradičná droga austrálskych Aborigéncov pripravovaná z divo rastúcich tabakov, patrí medzi najdlhšie používané psychoaktívne látky vôbec.V najnovšej epizóde podcastu Dekadent – dejiny vedy a jedu sa dozviete:– prečo má zahrievaný tabak nepríjemný, až fekálny zápach– odkiaľ pochádza názov cigara– kedy môže mať nikotín pozitívne účinky– prečo boli deti kedysi trestané za to, že nefajčili– aké bizarné metódy sa používali pri záchrane topiacich– a kto nechával fajčiarom odrezávať nosy
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Alkohol – suchý február špeciál | Dekadent
Alkohol je celosvetovo najpopulárnejšia omamná látka. O jeho slastiach, strastiach aj histórii sa hovorí často a veľa. V najnovšej časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu sa však dozviete to, čo vám inde nepovedia:Z koho sa stal človek, keď vypil 7 pív? Ako vyrobiť pálenku pomocou dutého dreva? Kde vo vesmíre je najviac alkoholu (s rumovou arómou)? Kto zachránil mesto pitím vína? Ľudská vynaliezavosť pri výrobe alkoholu nepozná hraníc a niektoré jeho druhy sú naozaj bizarné. Nech už si bohém alebo abstinent, dopraj si dúšok dekadentných informácií o metle ľudstva!
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Makovité | Dekadent
Myslíte si, že mak je len o koláčoch a ópiu? Čeľaď makovitých skrýva oveľa temnejšie príbehy. V najnovšej časti podcastu Dekadent-dejiny a jedu sa okrem iného dozviete: Prečo nebol úplne dobrý nápad začať pestovať mak bez morfínu? Ktorá látka zmení človeka na voskovú figurínu? Čo (ne)lieči ukraín? A na záver “medicína”, ktorú naozaj neskúšajte (a radšej ani nehľadajte fotky ľudí, ktorí tak urobili).
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Kratom, šalvia, ibogaín | Dekadent
Šalátové ópiumHalucinogénne očné kvapkyÓpioidy z lepkuÓpium zďaleka nie je jediná prírodná látka, ktorá dokáže ovplyvňovať ópioidné receptory v našom tele. Jedným z najdiskutovanejších príkladov dneška je kratom – rastlina, okolo ktorej sa vedú vášnivé debaty o návykovosti, bezpečnosti a tom, či by mala byť voľne dostupná. V tejto epizóde sa pozrieme na fakty a oddelíme ich od rozšírených mýtov. Účinok na ópioidné receptory však nie je cudzí ani niektorým halucinogénom, ako je šalvia divotvorná či ibogaín. Práve ibogaín je zaujímavý tým, že nie je považovaný za návykový a naopak vykazuje sľubné výsledky pri liečbe závislostí. Vedeli ste, že najsilnejší prírodný ópioid nepochádza z rastlín, ale zo sekrétu juhoamerickej žaby známej ako kambo? A že si naše telo dokáže ópioidné látky vytvárať aj samo – dokonca z takých bežných zložiek potravy, akými sú lepok či mliečne bielkoviny? Na záver pridáme aj jednu kuriozitu: šalátové ópium.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Smrtiaca mrkva | Dekadent
Čo je to sardínsky úsmev?Ako si jeden novinár zmenil farbu pokožky?Ktorá je prvá známa vyhubená rastlina?Z ktorej zeleniny sa (teoreticky) dá vyrobiť extáza?Čeľaď mrkvovité to nie je iba zelenina a korenie, patrí sem tiež veľa mimoriadne jedovatých druhov. Od antických čias, keď Sokrates vypil svoj pohár bolehlavu a dávne kulty rituálne obetovali staršie osoby, až po 20. storočie, keď sa petržlenový extraxt bežne používal na vyvolanie potratu, príbuzní mrkvi zohrávajú v dejinách jedu významnú úlohu
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Mexické psychoaktívne rastliny | Dekadent
Čo má na sebe vytetované Princ kvetov?Akú záhadu prírodných halucinogénov sa podarilo vyriešiť až tento rok?Ktorá mexická rastlina spôsobuje intenzívne živé sny?Akú psychoaktívnu rastlinu posvätnú pre Aztékov bežne nájdete v záhradách?Žiadna krajina nie je domovom toľkých druhov psychoaktívnych rastlín a húb ako Mexiko. Niektoré z nich, napríklad lysohlávky alebo kaktus peyot sú notoricky známe po celom svete, je však tiež veľa takých, ktoré pozná len málokto. V tejto časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu sa zameriame práve na nich.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Fazule smrti | Dekadent - Dejiny vedy a jedu
Ako pomáha zlatý dážď prestať fajčiť?Čo používali africké a americké kmene ako formu „božieho súdu“?Prečo desiatky tisíc ľudí ročne umrie po zjedení bežnej strukoviny?Ktorý jed sa používal ako ochrana proti chemickým zbraniam?Ako môže modlitba ruženca spôsobiť smrť?V najnovšej časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu sa znovu pozrieme na bôbovité rastliny, tentokrát na potenciálne smrtiace druhy. Príbuzní fazule môžu pôsobiť nevinne, ale obsahujú naozaj pestrú paletu jedov, niektoré z nich sa však využívajú aj v medicíne.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
DMT: Fazule pravdy | Dekadent - Dejiny vedy a jedu
Prečo je akácia symbolom slobodomurárov? Ktorý je najdlhšie používaný halucinogén? Aký účinok údajne má nápoj zo žirafej pečene? Čo je to "soľnička smrti"? Nie všetky rastliny príbuzné fazuli sú iba obyčajná zelenina. Mnoho týchto druhov má silne halucinogénne účinky, obvykle spôsobené obsahom DMT a podobných látok. V tejto časti sa bližšie pozrieme na 4 rastliny, ktoré ľudstvo tisíce rokov využíva na rozšírenie vedomia.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Morské jedy 3 | Dekadent - Dejiny vedy a jedu
Ktorý nenápadný koral je najväčším postrachom akvaristov?Prečo nechal istý zoológ svojho syna popŕhliť smrtiacou medúzou?Ktoré ryby môžu spôsobovať delirické vízie?Kde žijú chiméry a čo všetko sa dá vyrobiť z tŕňa raje?V záverečnej časti trilógie venovanej morským jedom podcast Dekadent-dejiny vedy a jedu prináša toxické frutti di mare, pestrý mix tých najbizarnejších otráv a jedovatých živočíchov z pobreží aj hlbín oceánov!
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Morské jedy 2 | Dekadent - Dejiny vedy a jedu
Podľa akej skutočnej udalosti bol natočený horor Vtáky?Prečo nejesť mušle, keď morská voda v noci svieti?Ako získal „cigaretový slimák“ svoje meno?Čo je to „morský dráčik“?V najnovšej časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu sa zameriame predovšetkým na otravy spojené s rôznymi mäkkýšmi. Niektoré si jed vyrábajú sami a dokážu ho použiť na lov, či svoju obranu, iné ho získavajú z potravy a ich konzumácia sa môže stať osudnou. Nebudú chýbať ani skutočne bizarné druhy morských živočíchov.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Morské jedy | Dekadent - Dejiny vedy a jedu
Z ktorej ryby údajne vyrobili v Severnej Kórei zázračný všeliek?Prečo nechávajú rybári v Tichomorí liezť po svojich úlovkoch mravce?Ktorá otrava je sexuálne prenosná?Dná oceánov sú menej preskúmané než viditeľný vesmír. Napriek tomu vieme, že práve tu žijú niektoré z najtoxickejších organizmov na svete. Tetrodotoxín sa preslávil hlavne ako zdroj otráv pri nesprávnej príprave japonskej delikatesy fugu. Keďže ho vyrábajú symbiotické baktérie, rovnaký jed môžeme nájsť aj v rôznych chobotniciach, kraboch, či dokonca mlokoch. Mikroskopické morské riasy (panciernatky) produkujú saxitoxín, ktorý je zdrojom paralytickej otravy, typickej hlavne pre konzumáciu mušlí. Rovnako panciernatkami je spôsobená asi najrozšírenejšia otrava, ktorá je ale v Európe prakticky neznáma: ciguatera. Hoci býva málokedy smrteľná, môže spôsobovať dlhodobé zdravotné následky, s príznakmi ako spomalenie srdcového tepu, či halucinácie.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Huby záhuby 2 | Dekadent - Dejiny vedy a jedu
Koľko LSD je treba na zabitie slona?Čo spôsobilo „apokalyptickú noc“?Prečo v stredoveku tancovali celé dediny?Na koho počesť vykrikovali antickí pútnici nadávky?Kyjanička purpurová je parazitická huba, ktorá rastie predovšetkým na žite. Pri mletí sa dostáva do múky, preto sa nazýva tiež námeľ. V minulosti spôsobovala hromadné otravy, prejavujúce sa buď kŕčmi a delíriom alebo odumieraním okrajových častí tela (napr. prsty alebo uši). Z tejto huby však boli vyrobené tiež viaceré doteraz používané lieky ako aj najznámejší halucinogén, LSD.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Huby záhuby | Dekadent - Dejiny vedy a jedu
V tejto časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu (za Braňa zaskakuje vicemiss češkého slamu Radka Grohová aka Bradka) sa dozviete: Čo ti hrozí ak otvoríš hrobku (alebo starú desiatu)? Prečo muchotrávka zelená zabíja hlavne austrálskych Číňanov? Ktorý hubový jed sa dá zároveň použiť ako protijed proti rastlinným jedom? Prečo sa na fínskom hubovom trhu naozaj oplatí vedieť fínsky? Z ktorej smrtiacej huby sa dá vyrobiť raketové palivo? Česi (rovnako ako Slováci) sú národ hubárov. Zvyšok sveta však tento typ organizmov vytrvale ignoruje. Huby si zaslúžia našu pozornosť, (nielen) pretože sa nás snažia zahubiť!
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Kokaín | Dekadent - Dejiny vedy a jedu
Prečo sa Freud vozil na kolotoči, až kým sa nepozvracal? Čo sa stalo dvom lekárom, ktorí si vzájomne pichli kokaín do chrbtice? Kto žul list koky pred delegáciou diplomatov z celého sveta? S čím sa kokaín najčastejšie riedi? (nie je to omietka ani krieda) Aký koktejl údajne popíjala posádka križníku Aurora v deň VOSR? O kokaíne toho už bolo povedané mnohé, ale len málokto pozná príbeh o tom ako vyvolal revolúciu v chirurgii 19. stor. V najnovšej časti Dekadent-dejiny vedy a jedu sa dozviete, čo ste o tejto látke nevedeli.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Čarodejnícke rastliny 2 | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Skopolamín, hlavná účinná látka durmanu, dokáže vyvolať delírium plné desivých vízií. Osoby pod jeho vplyvom navyše veľmi ľahko podliehajú manipulácii. Nie je preto prekvapivé, že je už tisícročia zneužívaný na páchanie rôznych zločinov, ani že sa oň zaujímali armády a tajné služby. Okrem iného sa používal ako ”sérum pravdy“. V najnovšej časti podcastu Dekadent – dejiny vedy a jedu sa okrem iného dozviete: Čo je to svätá špongia? Ako vyrobiť zombie? Prečo sa predpisovali cigarety z durmanových listov? Ktorý lekár pred smrťou spálil všetky svoje objavy? Čo je to ”súmračný spánok“?
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Čarodejnícke rastliny | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Ako chutí jedna z najjedovatejších rastlín Európy? Prečo sa Plzeň volá Plzeň? Ako bol otrávený cisár Augustus? Čo pili pred bojom elitní vikingskí vojaci? Ľuľkovité rastliny patria medzi to najjedovatejšie, čo v Európe rastie. Pre svoj dramatický účinok na telo aj myseľ boli od nepamäti využívané v medicíne, ale údajne mali byť tiež hlavnou ingredienciou „lietacích“ mastí, ktoré čarodejniciam sprostredkovali stretnutie s diablom.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Šípové jedy 2/2 | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Ktorý šípový jed odporučil užívať svojim občanom prezident Kyrgizstanu? Ako súvisí trojhlavý pes Kerberos a jedna z najjedovatejších rastlín Európy? Prečo si izraelskí vedci opekali párky a čo tým zistili? Ktorý strom vás dokáže oslepiť, keď pod ním stojíte počas dažďa? V ďalšej časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu sa budeme znova venovať šípovým jedom. Akonitín je používaný už tisíce rokov, hlavne v Ázii a Európe, svoju úlohu zohral ale aj v moderných dejinách, keď ním zrejme otrávili pápeža Jána Pavla I. Kardiotoxíny, ktoré vyvolávajú zástavu srdca sú populárne predovšetkým v Afrike, ich toxicitu využívajú nielen ľudia, ale aj niektoré zvieratá. A na záver si dáme menší prehľad tých najbizarnejších jedov, do ktorých kedy niekoho napadlo namočiť šíp!
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Šípové jedy 1/2 | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Jedy, kvôli ktorým môže aj drobné škrabnutie skončiť smrteľne, sa už tisíce rokov používajú na otrávenie šípov, fúkacích šípok, ale aj mečov, a ďalších zbraní. V prvej časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu venovanej tejto téme si priblížime ten úplne najznámejší z nich: kurare. Ďalej budeme hovoriť o strychníne a batrachotoxíne: jede šípových žiab.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Premena | Špeciál pre Noc vědců | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Premena môže mať veľa podôb. Majstrom v nej je nepochybne hmyz, ktorý sa premieňa z larvy na dospelého v rámci svojho životného cyklu. Práve schopnosť tejto premene zabrániť predurčuje niektoré rastlinné látky do úlohy ochrancu našich polí. A nielen to: z hmyzu sa môže stať farba, lak, liek, jed, huba, či dokonca hudba! Žaby, sami schopné dramatickej premeny dokážu zmeniť naše vnímanie reality a nestrávené zvyšky sa premenia na (údajný) univerzálny protijed drahší než zlato. V najnovšej časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu sa dozviete: Prečo sa červená farba volá červená? Čo majú spoločné cikády a lysohlávky? Prečo môže mať mŕtva koza niekoľkonásobne vyššiu cenu ako živá? Čo je to ropuší kameň?
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Decht | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Páchnuci, čierny, lepkavý a vysoko toxický. Decht dnes väčšina ľudí pozná ako vedľajší produkt horenia, ktorý upcháva komíny aj pľúca fajčiarov. Už tisíce rokov sa však decht používa tiež ako liečivo, technická surovina aj dochucovadlo a jeho výroba predstavuje dôležitý priemysel. V najnovšej časti podcastu Dekadent: dejiny vedy a jedu sa dozviete: Kde si môžete pochutnať na dechtovej zmrzline? Ktorá historická osobnosť bola obalená do dechtu a peria? Prečo sa súdy vo Veľkej Británii dodnes odvolávajú na prípad „dymovej gule“? Čo mali spoločné detskí kominári a spracovatelia bavlny? Ako vyzerá najdlhšie prebiehajúci experiment na svete?
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Rozpúšťadlá | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Súčasná veda a priemysel by nemohli existovať bez organických rozpúšťadiel. Mnoho z nich je prchavých a ich pary majú často omamný efekt, vďaka tomu sa využívali v ranných dobách celkovej anestézie. V medicíne už boli prakticky celkom nahradené bezpečnejšími látkami, ich inhalácia má však dodnes mnoho fanúšikov. V najnovšej často podcastu Dekadent – dejiny vedy a jedu sa okrem iného dozviete Prečo v bare naozaj nechcete natrafiť na Mickeyho Finna? Ktoré vysoko toxické rozpúšťadlo inšpirovalo francúzsku avantgardu? Čo majú spoločné kulturisti, diskotéky, vadná šarža detských hračiek v Austrálii a niektoré pivá či vína? A nakoniec špeciálny bonus: pravdepodobne najbizarnejší a celkom určite najnechutnejší omamný prostriedok, ktorý si každý môže vyrobiť doma (nerobte to).
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Kyanid | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Napriek tomu, že je oproti iným jedom známy relatívne krátko, kyanovodík a jeho zlúčeniny si stihol získať vskutku vražednú reputáciu. V tejto časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu sa dozviete: Ktorému „vitamínu“ sa radšej vyhnúť? Ako súvisí výroba kyanidu s japonskými drevorytmi? Kto je údajným rekordmanom v prežitej dávke? Kde sa donedávna vyrábal Zyklon B?
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Cholera | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Cholera je v Európe známa len cca. 200 rokov, za ten čas sa však stihla stať nielen zdrojom viacerých veľkých epidémií, ale aj mnohých konšpirácií. Napriek tomu, že je dnes dobre liečiteľná a poznáme proti nej aj vakcínu, stále predstavuje obrovský problém všade tam, kde nie je dostupná pitná voda. V ďalšej časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu sa dozviete: Čo rozdávala francúzska kráľovná chudobným počas veľkej epidémie v Paríži? Kto sa stal najslávnejšou obeťou cholery? Prečo z jednej studne v Londýne každý rok odmontujú pumpu? Ako súvisí cholera a svietiace ryby?
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Biologické zbrane 3/3 | Dekadent - dejiny vedy a jedu
V poslednej časti trilógie o biologických zbraniach si predstavíme niekoľko ďalších baktérií a vírusov, ktoré boli zvažované na vojenské použitie: brucelózu, žltú zimnicu, psitakózu a horúčku Marburg. Kvôli ktorej chorobe sa dvaja lekári zastrelili navzájom? Prečo nebozkávať papagáje? Ako súvisela výroba vakcíny proti detskej obrne s epidémiou vzácnej krvácavej horúčky?
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Biologické zbrane 2/3 | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Druhá časť trilógie o biologických zbraniach je venovaná tularémii a týfusu. Tularémia, známa tiež ako zajačia horúčka sa dodnes bežne vyskytuje po celom svete, vrátane strednej Európy. Počas studenej vojny sa stala kandidátkou číslo 1 na možné vojenské použitie. Škvrnitý týfus a brušný týfus spolu vôbec nie sú príbuzné, ale oba sú podobne hrozivé. V tejto časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu sa okrem iného dozviete: Ktorý staroveký národ zaútočil na nepriateľa chorými baranmi? U ktorej choroby stačí na nákazu jediná baktéria? Kto kázal o láske medzi všetkými ľuďmi, zatiaľ čo infikoval šalátové bary?
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Biologické zbrane 1/3 | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Ako biologické zbrane boli testované desiatky chorôb, niektoré boli použité aj v praxi. Žiadna však nie tak často ako sneť slezinná, známa tiež ako antrax. Okrem neho si predstavíme ešte sopľavku, dnes takmer zabudnutú infekciu, ktorá mala na svedomí milióny (prevažne konských) životov a melioidózu, „časovanú bombu“ z trópov. V tejto časti podcastu Dekadent – dejiny vedy a jedu sa dozviete: Kto zabil stádo ovcí a natočil to na video? Prečo môže byť bubnovanie smrteľne nebezpečné? Čo môže spôsobiť 70 rokov mŕtvy sob?
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Pravé Kiahne | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Pravé kiahne sú zatiaľ jediná choroba, nad ktorou dokázalo ľudstvo definitívne zvíťaziť. Predtým však stihli zabiť alebo zmrzačiť pravdepodobne viac ľudí než akákoľvek iná infekcia. V ďalšej časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu sa dozviete: Ako to naozaj bolo s nakazenými dekami pre indiánov? Ktorá farba sa používala na liečbu kiahní? Kto pre vedecké účely používal klystír z hnisu? Prečo v Škótsku údili vakcíny rašelinou?
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Syfilis 2/2 | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Syfilis sa preslávil ako choroba šialených géniov, diktátorov aj umelcov. V ďalšej časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu sa dozviete, ktoré zo známych historických prípadov sú potvrdené, otázne alebo vyvrátené. A okrem toho tiež: ktorá infekčná choroba sa používala na liečbu syfilisu? Aká pesnička o Hitlerovi bola populárna medzi britskými vojakmi? Prečo v USA zámerne neliečili niektorých chorých? Ktorý americký prezident bral celý život „modrú pilulku“?
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Syfilis 1/2 | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Syfilis má mnoho názvov, neuveriteľne rôznorodé prejavy a ešte pestrejšiu históriu, preto sme túto tému museli rozdeliť na 2 časti. V tej prvej sa dozviete napríklad: Kde sa nachádza mesto syfilisu? Ktorý kráľ mal na tvári gule? Prečo začala byť 90-ročná babka znovu sexuálne aktívna?
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Mor | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Mor, choroba tak strašná, že jej názov je dodnes synonymom smrtiacej hrozby. V ďalšej časti podcastu Dekadent - dejiny vedy a jedu sa dozviete: prečo nútili anglické elitné školy svojich študentov fajčiť tabak, ako sa liečil mor pomocou slepačieho zadku, kde majú dodnes morové epidémie, kto prvykrát použil mor ako biologickú zbraň. Bude to morbídne, ale nebude chýbať humor!
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Lepra | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Lepra, nazývaná tiež malomocenstvo je známa predovšetkým svojou schopnosťou zdeformovať ľudskú podobu. V ďalšej časti podcastu Dekadent- dejiny vedy a jedu sa dozviete: príbeh špiónky, ktorá využila svoju chorobu, o prvej veľkej konšpiračnej teórii s tragickými následkami, o malomocných, ktorí boli v skutočnosti úplne zdraví, ale aj o tom, prečo v Amerike stále pribúdajú prípady lepry.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
TBC | Dekadent - dejiny vedy a jedu
O ruke kráľa, ktorá liečila aj po jeho smrti, o pôvode Quassimodovho hrbu, o tom, prečo by dobrý básnik nemal vážiť viac ako 99 libier, ale aj o prvej supermodelke s tragickým osudom sa dozviete v tejto časti Dekadent – Dejiny vedy a jedu, ktorá bude zameraná na tuberkulózu. Táto choroba sprevádza ľudstvo od úplného začiatku, napriek tomu sa nám nedarí nad ňou zvíťaziť a stále predstavuje najsmrtiacejšiu infekčnú chorobu na svete.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Trhaviny | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Dekadent je späť a to s poriadnym rachotom! Čo sa stane, keď požujete kúsok trhaviny C4? Ktorý satanista zdokonalil raketové technológie? Prečo dostal jeden zubár poverenie zničiť Japonsko pomocou netopierov? To všetko sa dozviete v novej časti Dekadent - dejiny vedy a jedu, nahranej v štúdiu Rádia R v Brne.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Rádioaktivita | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Alchymisti verili, že kovy v zemi dozrievajú. Až na začiatku 20.storočia sa potvrdilo, že niektoré prvky sa naozaj dokážu sami od seba meniť na iné. Vzniká pri tom energia, ktorá dokáže byť smrtiaca, ale aj liečivá. V ďalšej časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu sa dozviete, ako dosiahnuť skutočne žiarivý úsmev, kde sa ešte stále môžete vykúpať v rádioaktívnej vode, ale aj príbeh skauta, ktorému sa takmer podarilo doma postaviť nukleárny reaktor.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Heavy metal | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Ťažké kovy tvoria väčšinu prvkov periodickej tabuľky. Mnoho z nich sa využíva v moderných technológiách, niektoré však môžu byť smrteľne jedovaté. V ďalšej časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu sa dozviete napríklad, ktorá je najkrvavejšie surovina na svete, čo majú spoločné zubná pasta na citlivé zuby a hračky svietiace v tme, ale aj príbeh mladého chemika, ktorého pozvanie na čaj je lepšie odmietnuť.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Olovo | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Olovo zabilo pravdepodobne viac ľudí než akýkoľvek iný kov, keďže sa z neho vyrábajú náboje. Ale aj otrava olovom patrila v minulosti medzi bežné príčiny smrti, či zdravotných problémov. V ďalšej časti podcastu Dekadent - dejiny vedy a jedu sa dozviete, prečo bolo bežné skladovať víno v olovených nádobách, za čo vďačila kráľovná Alžbeta I. svojej snehobielej pleti a aj to ako súviselo tlačenie kníh so zmyslom pre ten najčiernejší humor.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Ortuť | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Ortuť bola kvôli svojej tekutej forme pokladaná za „dušu kovu“. Dnes patrí medzi najsledovanejšie toxické látky a jej používanie sa minimalizuje. V ďalšej časti podcastu Dekadent-dejiny vedy a jedu sa dozviete nielen, čo znamená staré príslovie jedna noc s Venušou, celý život s Merkúrom, ale aj prečo bola výroba klobúkov jedným z najhorších zamestnaní.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Arzén | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Arzén je pre človeka najtoxickejší prvok z celej periodickej tabuľky. Napriek tomu ho ľudstvo odnepamäti využíva, a to hneď niekoľkými spôsobmi. Vo štvrtej časti podcastu Dekadent - dejiny vedy a jedu sa dozviete nielen čo má spoločné s výrobou kameňa mudrcov, módou 18.storočia, či maláriou, ale aj to, prečo sa na jeho prítomnosť dodnes testuje moč dostihových koní.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Antimón | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Antimón je multitalentovaná látka. Odnepamäti sa jeho zlúčeniny využívali do ohňostrojov a ako líčidlo, on samotný ako medicína aj jed a taktiež ako nevyhnutná ingrediencia pri alchymických prípravách. V tretej časti podcastu Dekadent - dejiny vedy a jedu sa dozviete nielen to ako súvisí s mníchmi či Isaacom Newtonom, ale aj akú najhoršiu vec ste ešte v minulom storočí mohli zdediť po rodičoch.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Homunculus | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Aj v druhej časti podcastu Dekadent - dejiny vedy a jedu ostaneme pri alchymickej tematike. Povieme si viac nielen o výrobe homunkula: dokonalej zdrobneniny človeka, ale aj o golemovi, mandragore a rôznych bizarných rituáloch.
Dekadent - dejiny vedy a jedu
Alchýmia | Dekadent - dejiny vedy a jedu
Podcast o témach, do ktorých v škole veľmi nejdú. Prvá časť sa bude venovať alchýmii, dozviete sa príbehy ľudí, ktorým sa údajne podarilo vyrobiť kameň mudrcov aj o podvodníkoch, ktorý alchýmiu využili na svoje obohatenie.