Secesná vila rodiny Löw-Beer: Príbeh Maxa a Edith

Od vily Tugendhat sa presúvame len pár krokov dolu svahom, a to do rodičovského sídla Grety Tugendhat. Už vo dverách do predsiene s masívnym schodiskom zatajím dych a omámená krásou tohto malého paláca kráčam do hlavnej sály. Práve tam začína naša dnešná púť do minulosti – po stopách syna Alfreda a Marianne Löw-Beerových a staršieho brata Grety, Maxa a jeho manželky Edith. 

Výstave sú venované tri miestnosti, a každá rozpráva časť ich životného príbehu. V jednej z miestností sa premieta dokument, v ktorom deti Margaret a Frank spomínajú na rodičov a približujú nám ich vrúcny a láskavý vzťah. Neskôr sa dostávame do miestnosti, ktorá sprvu nepôsobí ako súčasť výstavy. Až do momentu, kým nevstúpite dnu, prevláda prítmie a vyzerá to, akoby sa tu nič nedialo. Už prvý krok ma však vyvedie z omylu. 

Svetlá na senzor odhaľujú menšiu inscenáciu mostíka v parku Lužánky. Uprostred neho stoja dve figuríny odeté v kúskoch, ktoré počas chladných dní spríjemňovali manželom prechádzky po Brne. Hlavný bod programu trpezlivo čaká v poslednej miestnosti, znovu v tajomnej tme a tichu. Ako prikovaná stojím na mieste a len opätovné žmurkanie ma presviedča, že to nie sen. Mahenovo divadlo, alebo aspoň časť inscenácie jeho interiéru, dnes víta svojich hostí – čarokrásne maslové šaty Edith a elegantný smoking Maxa.

Tieto výnimočné odevy požičalo Vancouverské múzeum brnenskej vile Löw-Beer a umožnilo jej návštevníkom vrátiť sa takmer o storočie späť v čase k zábavným večierkom, noblese a elite tohto mesta. No ako sa vraví, každá minca má dve strany, a tak ani táto rodina neunikla zločinom histórie.

Rozpad rodiny a nové začiatky  

Nosiť meno Löw-Beer znamenalo v prvých dekádach 20. storočia čosi výnimočné. Majitelia textilných tovární, muži a ženy z majetného a mocného rodu, okrem toho však aj veľká a milujúca rodina. Vojna a režim im vzal takmer všetko. Majetky, postavenie a mnohým aj život. Počas náhleho úteku cez hranice si Marianne a Alfred sľúbili, že sa o niekoľko dní stretnú vo Švajčiarsku. Nikto z nich vtedy netušil, že to bude posledný sľub, ktorý si vymenia. Alfredove snahy o záchranu posledného majetku a následný pokus o útek pod falošným menom ho stáli život. Členovia rodiny sa v snahe zachrániť seba a svoje deti rozbehli po svete. Greta s Fritzom odišli do Venezuely, Max s Edith do Vancouveru. Tisíce kilometrov od domova a s nejasnou budúcnosťou pred nimi.

Láska k umeniu prerástla mnohými vetvami rodokmeňa Löw-Beerových a prežila kruté časy druhej svetovej vojny. Ako svetielko nádeje si ju v čase úteku odniesli do Kanady, kde sa Max s manželkou a deťmi napokon usadili. Edith, vášnivá zberateľka svetového umenia, pôsobila v miestnej galérii, kde pomáhala s výstavami, prednáškami a rôznymi spoločenskými udalosťami. Dcéra Margaret pracovala v oblasti moderného designu, venovala sa genealógií a tiež spravovala rodinný archív. Práve ona neskôr poskytla cenné svedectvo o histórií svojej rodiny múzeom a archívom v Kanade. Frank vyštudoval právo a svoju prax v tejto oblasti pretavil do kultúry a verejného života. Ich rodina, podobne ako mnohé iné židovské rodiny, musela začať odznova. 

Mimo výstavu, ktorá potrvá až do května, vila v súčasnosti usporadúva zaujímavé akcie pre verejnosť, medzi nimi napríklad divadelné predstavenie Soirée, výstavy umenia, designu či textilu. Za zmienku stojí aj kaviareň situovaná v rekonštruovanom záhradnom domčeku – miesto ako stvorené na poobedňajší oddych pri šálke kávy.